Petra Detersová: Studovala jsem v Česku i na Slovensku

Petra Detersová je třiadvacetiletá absolventka bakalářského stupně filmové dramaturgie a scénáristiky na Akademii umění v Bánské Bystrici. Třetí ročník se jí už kryl s prvním ročníkem kombinovaného studia na brněnské Masarykově univerzitě, konkrétně dvojoboru žurnalistika a psychologie na Fakultě sociálních studií. Po dokončení své první školy přestoupila z kombinovaného studia na prezenční a nyní se už chystá na bitvu o svůj druhý bakalářský titul.

Proč ses rozhodla jít psychologii studovat do České republiky?

Veľmi jednoduchá odpoveď: pretože na Slovensku je asi tak o 90 % zo 100 nižšia úroveň, čo sa týka kvality výuky, vyučujúcich a vôbec celkových podmienok. To, čo kríva najviac, je podľa mňa úplná absencia zápalu. Nezáujem. Od faktu, že učitelia nie sú u nás dostatočne ohodnotení sa odvíjajú ďalšie súvislosti: nie sú motivovaní, sú unavení, pretože učenie takmer nikdy nie je ich jediným remeslom. Ak je, tak potom ho robia profesionálne a takzvane pretekársky: učia napríklad na šiestich vysokých školách, čo znamená v praxi, že naozaj neučia ani na jednej. Je asi jasné, že takíto učitelia asi len ťažko namotivujú svojich študentov a presvedčia ich, že štúdium má zmysel.

Myslíš, že obecně mezi studiem v ČR a na Slovensku jsou nějaké rozdíly, nebo se to liší prostě školu od školy?

Aj napriek tomu, že nemám rada generalizovanie, mám veľmi dobrú skúsenosť s školami v ČR a nepriaznivé skúsenosti so školami na Slovensku. Už čo sa týka napríklad úrovne prijímacích skúšok: porovnávať chovanie učiteľov v Olomouci a v Bratislave je totálne zbytočné, lebo sú to dve tak rozdielne veci, že to porovnať ani nejde. Na Slovensku akoby sa strácala pôvodná idea, ktorá znie, priznávam, trošku idealisticky, že učenie je predávanie znalostí a vyšoká škola by mala pripravovať ľudí do života.

U psaní Peťa zůstala; od scénáristiky se nyní přesunula k žurnalistice

O slovenských studentech na českých školách se občas říká, že jsou hodně snaživí a ambiciózní. Myslíš, že na tom něco je?

Vážne sa to o nás hovorí? Ešte som to nepočula. Ale možno to plynie práve z toho, o čom som hovorila pred chvíľkou. Mám dojem, že za to, že sme dostali možnosť študovať v lepšom prostredí, chceme to využiť. Ja si to neskutočne vážim a užívam, keď prechádzam po fakulte a vnútri to šumí, študáci posedávajú, učia sa, doučujú navzájom, pracujú na projektoch… to je tá atmosféra, ktorá na škole má byť. Mám dojem, že to plynie z toho, že profesori sú našimi sprievodcami, a nie dozorcami alebo sabotérmi našich ambícií. Na Slovensku nie je žiadnou výnimkou (a už vôbec sa to netají), že pokiaľ ste dobrí, tak sa vás v prvom rade pokúsia odstrániť z cesty a nie podporovať. Ste potenciálna hrozba, potenciálna konkurencia. Myslím, že je to opäť o peniazoch. A to je bohužiaľ asi o nás Slovákoch, že sa cítime ukrivdení voči ostatnému svetu, a tak sa takto medzi sebou vyraďujem z kola a potom sa čudujeme, prečože to my máme taký velikánsky odliv kvalifikovaných ľudí, ktorí vyštudovali v zahraničí a už sa nechcú vrátiť.

Jaké je pro Tebe studium v češtině? Narazíš občas na nějakou překážku, třeba že pak ve slovenštině používáš české cizí termíny?

Češtinu mám veľmi rada. Doma, keď mám možnosť výberu medzi českou a slovenskou verziou dabingu, jednoznačne volím český. Rovnako s prekladmi kníh. Takže nemám problém porozumieť. Horšie je to s písaním, gramatické pravidlá sa stále ešte učím, a to hlavne, keď píšem po česky nejakú týmovú prácu. Vtedy by bolo kontraproduktívne, keby moji spolužiaci museli po mne prekladať slovenčinu do češtiny, takže píšem po česky a nechávam si od nich opravovať chyby a vysvetľovať gramatiku, a tak sa ju učím. Okrem spoločných prác som zatiaľ všetko odovzdávala v slovenčine. České termíny mi ale prenikajú do prejavu písaného, aj hovoreného. Tomu sa zabrániť asi nedá.

Jak zvládáš dojíždění? Připadáš si doma spíš v Brně, nebo u rodičů?

Domov často nechodím, v Brne sa cítim stále viac ako doma. Som s tým prostredím veľmi dobre zžitá a mám tu hromadu kamarátov zo Slovenska. Naviac, tým, že som rok dochádzala ako diaľkový študent, som mala čas si všetko pozrieť z diaľky a potom už ako „znalec“ napochodovať na denné štúdium.

Chtěla by ses po ukončení školy spíš vrátit na Slovensko, nebo si raději budeš hledat práci na české půdě?

Zostávam v ČR. Je to dobrý kompromis medzi zahraničím a Slovenskom. Pre mňa je jasné, že chcem zostať doma. A ČR považujem za skoro-doma, to stačí. Odiaľ totiž dovidím na naše hory – na Malú Fatru a ešte aj na maminu a mojich žilinských priateľov.

Zdroj fotografie: Stock.xchng