Nový článek #3612

1. Genetika je veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov.

2. Súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva genotyp

3. Súbor génov v jednej bunke sa nazýva genóm

4. Súbor všetkých kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov je fenotyp

5. Súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vlastne vyjadrením genotypu a prostredia je fenotyp.

6. Nositeľom genetickej informácie u väčšiny organizmov je DNA.

7. Zdvojenie molekúl DNA nastáva pred mitotickým delením bunky

8. Štruktúrny gén nesie genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu – informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca

9. Kodón je triplet susedných nukleotidov v DNA alebo v mRNA. Kodón je informácia určujúca zaradenie aminokyseliny v reťazci peptidu.

10. Poznáme tieto základné typy génov: štruktúrne gény, gény pre RNA a regulačné gény

11. Gény sú úseky DNA v chromozómoch. Gén je úplná genetická informácia prítomná v každej doploidnej bunke jedinca

12. Špecifické trojice za sebou nasledujúcich nukleotidov v makromolekule DNA sa nazývajú triplety

13. Väčšina génov každej bunky sa nachádza v jadre – v jadrových chromozómoch

14. Prenos génov z materaskej bunky do dcérsych buniek pri bunkovom delení sa zabezpečuje zdvojením DNA – replikáciou DNA

15. Pod pojmom expresia štruktúrneho génu rozumieme prenos genetickej informácie uôloženej v DNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci.

16. Transkripcia je prepis ( prenos) informácie z DNA na RNA

17. Translácia je preklad (prenos) genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci. Translácia je syntéza bielkovín na ribozómoch s použitím informácie z mRNA na určenie poradia aminokyselín

18. Regulačné gény regulujú aktivitu iných génov

19. Génu pre RNA kódujú poradie nukleotidov v molekulách rRNA a tRNA

20. Gény eukaryotických buniek sa mimo jadra vyskytujú v mitochondriách, chloroplastoch

21. Nositeľom mimojadrových génov je molekula DNA

22. Chromozómová mapa je schéma, na ktorej sú gény na chromozóme usporiadané podľa ich poradia a vzdialenosti

23. Plazmidy sú kruhové molekuly DNA uložené v cytoplazme

24. Gény v prokaryotických bunkách sa môžu nachádzať mimo jadra v kruhových molekulách DNA uložených v cytoplazme – v plazmidoch

25. Gény v plazmidoch sú uložené lineárne

26. Plazmidy z hľadiska lekárskej praxe majú význam v tom, že: určujú proti ktorému antibiotiku je príslušná baktéria rezistentná; riadia tvorbu antibiotík; rozhodujú o patogénnosti baktérii

27. Štúdium plazmidov vytvára veľké možnosti pre génové inžinierstvo.

28. Homologické chromozómy sú chromozómy jedného páru, ktoré majú rovnaký tvar a veľkosť /majú rovnaké gény, ale alely môžu byť rôzne/

29. Karyotyp je obraz chromozómov bunkového jadra

30. Telová bunka človeka má dve chromozómové sady

31. Väzbová skupina génov je súbor génov v jednom chromozóme /v jednom chromozómovom páre/

32. Segregácia chromozómov je rozchod chromozómov pri meióze

33. V genetických pokusoch sa často používali rastliny hrachu, kukurica, octové mušky a jej mutácie

34. Gonozómy sú pohlavné chromozómy – chromozómy, ktoré určujú pohlavie

35. Pohlavné chromozómy u všetkých živočíšnych druhov sa označujú symbolom XY

36. Chromozómové určenie pohlavia samca u cicavcov je XY

37. Pri včelách sa liahnu samice z oplodnených vajíčok.

38. Chromozómové určenie pohlavia samcov vtákov a motýľov je XX.

39. Mimojadrové chromozómy u eukaryotických buniek majú kruhový tvar

40. Chromozómy prokaryotického typu nájdeme v týchto štruktúrach eukaryotickej bunky: v mitochondriách a v chloroplastoch

41. Pri nepohlavnom rozmnožovani vzniká jedinec telovej bunky

42. Telová bunka človeka obsahuje 22 párov – 44 autozómov

43. Pri nepohlavnom rozmnožovaní je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický rodičovským organizmom

44. Základnou metódou šľachtiteľstva je kríženie – hybridizácia

45. Inbreeding je príbuzenské kríženie

46. Klon je súbor genotypovo a fenotypovo zhodných jedincov, ktoré vznikli nepohlavným rozmnožovaním

47. Podstatou somatickej hybridizácie buniek je umelo vyvolané splynutie dvoch izolovaných somatickách buniek, z ktorých každá pochádza od iného jedinca

48. Každý gén v somatickej diploidnej bunke je zastúpený dvoma alelami – 1 zdedenou alelou po otcovi, druhou po matke

49. Nález Y chromozómu v karyotype človeka znamená mužské pohlavie

50. Pri úplnej dominácii alely A nad alelou a je heterozygot Aa fenotypovo zhodný a AA

51. Pri neúplnej dominancii alely B nad alelou b nie je heterozygot Bb fenotypovo zhodný s bb ani BB

52. Intermedi­alita je osobitný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa obidve alely prejavujú vo fenotype heterozygota rovnakou mierou

53. Proces kríženia dvoch jedincov pri ktorom sledujeme prenos jedného génu, tj. jedého alelového páru je monohybridizmus

54. Pri krížení dvoch rôznych homozygotov /Aaxaa/ pri úplnej dominancii sa potomstvo F1 vyskytuje ako uniformné

55. Pri monohybridnom krížení vzniká čistá línia a kríženie homozygotov rovnakého genotypu, ak krížime aaxaa, AAxAA

56. Pod pojmom uniformita hybridov rozumieme to, že všetko potomstvo prvej filiálnej generácie je rovnaké – t.j. všetci potomci sú heterozygoti a fenotypovo sa neodlišujú

57. Ak krížime dvoch heterozygotov – monohybridizmus v potomstve je podieľ dominantých homozygotov 25%

58. Pri krížení dvoch heterozygotov s úplnou dominanciou je fenotypový štiepny pomer pri monohybridizme 3:1

59. Pri krížení dvoch heterozygotov s neúplnou dominanciou je genotypový štiepny pomer pri monohybridizme 1:2:1 /aj fenotypový štiepny pomer 1:2:1/

60. Pri krížení heterozygota s homozygotom recesívnym pri úplnej dominancii pri monohybridizme je fenotypový štiepny pomer 1:1

61. Fenotypový štiepny pomer v F2 dihybridizmu s úplnou dominanciu je 9:3:3:1

62. Hemofília /dedičná krvácavosť/ sa vyskytuje častejšie u mužov

63. Pod pojmom polygénny systém pri dedičnosti kvantitatívnych znakov rozumieme účasť veľkého počtu génov, ktoré vytvárajú aj veľký počet rozličných genotypov.

64. Polygénny systém sa skladá s neutrálnych a aktívnych alel

65. Premenlivosť organizmu zapríčiňujú nezávislé skupiny činiteľov – dedičná a nededičná premenlivosť

66. Poznáme 3 základné typy mutácií: mutácie, ktoré zasahujú jednotlivé gény – génové mutácie, mutácie, ktoré zasahujú chromozómy – chromozómové mutácie, a ktoré zasahujú chromozómové sady – genómové mutácie

67. Génové mutácie zasahujú alebo menia jednotlivé gény

68. Chromozómové mutácie menia štruktúru chromozómov

69. Genómove mutácie, mení sa pri nich počet chromozómov v bunke – je to buď poliploidia alebo neuploidia

70. Polyploidia je zvýšenie počtu úplných chromozómových sád

71. Aneuploidia je znížený alebo zvýšený počet určitých chromozómov

72. Mutagény sú činitele vyvolávajúce vznik mutácií v bunke

73. Populáciu tvoria jedince rovnakého biologického druhu, ktoré osídľujú v danom čase isté územie a môžu sa medzi sebou krížiť.

74. Genofond je zásoba všetkýh alel pre všetky dedičné znaky populácie – je súbor všetkých alel členov určitej populácie

75. Zmenu genofondu spôsobuje mutácia a prírodný výber – mutácia a selekcia

76. Podľa partnerských vzťahov pri oplodnení je v populáciách možných veľa prechodov medzi dvoma krajnými typmi vzťahov: samooplodnením – autogamiou, ktoré je typické pri samoopelivé rastliny a niektoré hermafroditné živočíchy, a panmixiou – náhodným párovaním – taký typ parterských vzťahov v populácii, pri ktorom sa s rovnakou pravdepodobnosťou môže spojiť ktorákoľvek samčia gaméta s ktoroukoľvek samičou gamétou

77. Rh Faktor je autozómovo dominantne dedičný – Rh- sú buď dominantní homozygoti – Rh+, Rh+ alebo heterozygoti Rh+ Rh- a nemožno ich bežnými metodikami odlíšiť. Rh- značíme ako Rh- Rh–

78. Ak majú obidvaja rodičia krvnú skupinu B, je 75% pravdepodobnosť, že ich deti budú mať krvnú skupinu B: 0B x 0B

0B, 00, 0B, BB

79. Ak má jeden z rodičov skupinu A druhý B ich deti môžu mať krvnú skupinu AB a Aza predpokladu, že jeden z rodičov ma alelu 0: AAx 0B,

0A, AB, 0A, AB

Ich deti môžu mať krvnú skupinu AB, A, B, 0 za predpokladu že každý z rodičov má alelu 0 : 0Ax0B

00, 0B, 0A, AB

80. Z dvoch detí je syn hemofilik a dcéra homozygotne zdravá. Genotypy ich rodičov sú Hhh x XY

Hhx, XhY, XX, XY

81. Farbosleposť / daltonizmus/ sa vyskytuje častejšie u mužov /aj hemofília/

82. Príkladom dedičnej choroby viazanej na heterochromozóm X u človeka je hemofília a daltonizmus

83. Proces vzniku dvoch nových rovnakých molekúl v DNA, identických s pôvodnou molekulou sa volá replikácia – zdvojenie

84. Molekulu DNA tvoria dva polynukleotidové reťazce

85. Dusíkaté bázy sú v DNA komplementárne v pároch A-T C-G

86. Telová bunka človeka má pár pohlavných chromozómov – gonozómov, má diploidný počet chromozómov

87. U včiel sa liahnu samci z neoplodnených vajíčok /X/ – partenogenézou a samičky sa liahnu z oplodnených vajíčok /XX/

88. Alela je konkrétna forma génu

89. Každý gén somatickej diploidnej bunke je zastúpený jedným párom alel (2)

90. K základným metódam šľachtiteľstva patrí kríženie – hybridizácia

91. Čistá línia – jej príslušníci sa zhodujú nie len fenotypovo ale aj genotypovo

92. Súbor fenotypovo a genotypovo zhodných jedincov, ktorý vznikol nepohlaným rozmnožovaním sa nazýva Klon

93. Príslušníci čistej línie sú fenotypovo aj genotypovo zhodný jedinci, ktorý vznikli pohlavným rozmnožovaním – krížením (hybridizáciou)

94. Inbriding je príbuzenské kríženie, kríženie jedincov s veľmi podobnými genotypmi

95. Nález Y chromozómu znamená mužské pohlavie u ľudí, samičie pohlavie u motýľov a vtákov

96. V potomstve kríženia dvoch heterozygotov /monohybridizmus/ je podiel dominantných homozygotov 25%

97. Gény sa nachádzajú na lokusoch v chromozómoch

98. Medzi dvoma vláknami DNA existuje vzťah komplementarity

99. Základnou jednotkou nukleových kyselín je nukleotid, je dusíkatá organická báza, pentóza, H PO

100.Genetická informácia v molekulách DNA je uložená poradím deoxyribonukleotidu